Saida mak ICT. belun sira iha pajina ida ne'e sei fahe mos sai ida mak liafuan ICT dala barak ita uza hela lia-fuan ICT mos ita seudauk hatene kon-ba nia instrusaun ho ida ne'e mak iha pajina ida ne sei fo esplikasaun badak Informasaun no Teknolojia Komunikasaun (ICT) mak terminolojia hanesan sumbrinha boot ida ne’ebé inklui ekipamentus tékniku ba prosesamentu no se informasaun hotu-hotu. ICT kobre aspetu rua : teknolojia informasaun no teknolojia komunikasaun. Abranje teknolojia informasaun buat hotu-hotu ne’ ebé relasiona ho prosesu ne'e, uza hanesan jestaun ida ne'ebé instrumentu, manipulasaun no informasaun. Enkuantu teknolojia komunikasaun ne'ebe mak buat ruma relasiona ho uzu husi instrumentu ba prosesu no transferénsia dadus husi pesoal ida-idak nian kona-ba Informasaun no Teknolojia i Komunikasaun Hadi'a kualidade moris nian barak liu tan, presiza ema atu halo no persiza atividade oin-oin husi optimizasaun rekursu ne'ebé iha. Informasaun Teknolojia ...
Posts
- Get link
- X
- Other Apps
SAIDA MAK GOOGLE goole Google Saltar para a navegação Saltar para a pesquisa Google Inc . hanesan kompanha tecnologia multinasional amerika nian ne’ebe especialista iha apoiu servisu internet no sira ni produtu. inclui mos tecnologia promosaun online, software, hardware no, komputasaun web no computasaun iha kalohan. Komponente barak liu mai husi AdWords. Google hari husi Larry Page no Sergey Brin wainhira sei iha banku universidade iha universidade Stanford. Sira nain rua kaer 16 porsentu husi fundus kompanha. sira halo google sai hanesan kompanha privada iha dia 14 septembro 1998. Objetivo husi kompanha ne’e rasik mak” halibur informasaun mundu nian hodi bele asessu husi ema hotu no fo benifisiu ba ema hotu, no slogan ne’ebe illegal mak “don’t be evil“ iha tinan 2006 officio Google muda ba Mountain View, California. Husi google hari, desemvolvimento companha ne’ebe lalais produz ona produto oin oin, ne’ebe servisu hamutuk ho conteudo makinha hodi buka google nian.kompanha ne’e m...
- Get link
- X
- Other Apps
saida mak Open source no Clous source Komprendesaun konaba Open source no Cloused source Open source Open source hanesan sistema operasaun ida ne'eb mak free/gratuita ba ema atu utilija Open katak loke source ne kodigu kata free ba ema ne'eb mak atu utilija no modifika tuir nia hakarak. open source ne'e katak Kodigu nakloke ne'ebe mak fosai iha tinan 1998 historia open source mosu tamba hacker nebe famosu ida iha laboratoriu computador iha universidade Amerika hanesan Stanford, Berkeley, Carnegie Mellon, no MIT iha tinan 1960 to 1970. Software open source nian 2. Closed source closed source hanesan kodigu taka ida ne'eb mak ita labele modifika tuir ita nia hakarak nia kodigu taka ba ema utilijador sira hodi halo lisensa so modifika ema neba mak kria duni sistema closed source ida ne'e nia software atu gratuita ka selu nia presisa halo lisensa ba ema ne'eb mak kria software ne'e Software Closed Source
- Get link
- X
- Other Apps
» » Saida Mak Web Server Saida Mak Web Server Komprendesaun ko naba Mail, DHCP, Web, DNS, FTP, Proxy, Samba Server ita utilaza sai hanesan servidor 1. komprensaun Mail Server Software programa ne ' ebé distribui ho arkivu ka informasaun ne ' ebé iha atu responde ba pedidu ne ' ebé haruka liu husi email ne'e mós uza kona-ba bitnet http servisu hanesan: / / FTP. 2. komprensaun DHCP Server DHCP hanesan Dinamyc Host Configuration Protocol ne ' ebé mak servisu ida ne ' ebé fó automatikamente númeru IP ida ba computer sira-ne ' ebé husu ba nia. Computer ne ' ebé fó númeru IP naran DHCP server, enkuantu computer sira-ne ' ebé husu hanaran DHCP Kliente. Funsaun DHCP Esplika hanesan ona. Funsaun DHCP ida ne'e mak bele fornese númeru IP ida automatikamente ba computer sira-ne ' ebé husu. 3. komprensaun Web Server Web Server mak software server ida ne ' ebé serve atu simu pedidu HTTP ka HTTPS husi kliente sira ne ' ebé koñesidu nu...
- Get link
- X
- Other Apps
Thursday, April 18, 2013 Oinsa atu hanoin hanesan sientifiku komputador "Saida mak Lingua Programming "(Versaun C++) 1:02 AM | Posted by Asala | Lingua programming (lingua programasaun) ita sei estuda lingua prograsauan ne'ebe limita ba iha C++ deit, tamba lingua ne'e popular duni iha mundo programasaun, programas desktop ba windows, linux, MAC os smartphone no seluk tan usa progarama ida ne'e hodi develop games sira, no programa seluk tan ne'ebe fo'o benefisiu ba ita nia nesesariu, ne'ebe usa hanesan ezame ba AP nian komesa husi 1998, molok tama iha ne'e sie usa Pascal. C++ ho pascal nudar nivel a'as ba lingua porgramasaun nian. dala ruma ita boot sira rona mos hanesan Java, C no FORTRAN. nia konklusaun map, hanaran "high-level language," iha mos low-level language, dalaruma refere ba iha lingua makina ou lingua assembly. habadak dada lia naruk iha ne'e, komputador bell executa deit prgoramas hirak ne'ebe hakerek ho p...
- Get link
- X
- Other Apps
SAIDA MAK LINGUAJEN PROGRMASAUN? By Asala IBTL Lingujen programasaun, bele dehan moos lingua komputador nian, ne’ebé sai hanesan instruksaun standar atu komanda komputador. Linguajen programasaun ne’e hanesan regulasaun sintase nian no semantiku ne’ebé mak utilize atu fo definisaun ba komputador. Linguajen ne’e programmer sira uza atu identifika loos data ne’ebé mak sei utilize husi komputador, oinsa mak data ne’e bele rai no kontinua ne’ebé mak sei hasoru situasaun oioin. TIPU SIRA HUSI LINGUAJEN PROGRAMASAUN NIAN 1. Linguajen programasaun JAVA Sai hanesan lingulajen programasaun ne’ebé mak bele hala’o iha computer no moos telephone. Java la hanesan ho javaSript. JavaScript sai hanesan linguajen scripting ne’ebé mak utilize husi web browser. 2. Linguajen programasaun PYTHON Python sai hanesan linguajen ne’ebé dinamis ne’ebé apoiu ba programasaun ne’eé n...